Registrujte se jako autoři

Přidejte se k našemu autorskému týmu a zašlete nám žádost na email: dusevko@gmail.com

úterý 21. prosince 2010

Grafické užívateľské prostredie a prípad BSA v. Ministerstvo Kultúry ČR

Dnes ráno Súdny dvor EÚ rozhodol o historicky prvej českej autorskoprávnej prejudiciálke (a duševkárskej tiež) položenej Nejvyšším správním soudem ČR vo veci BSA v. Ministerstvo Kultúry C-393/09. Žiadaný výklad sa týka otázky, či je užívateľské prostredie (Graphic User Interface - GUI) počítačového programu formou vyjarenia počítačového programu, alebo nie. Možno sa niektorí z Vás pýtajú ako sa takáto vec mohla dostať na Nejvyšší správní soud? Takže ..

  • 9. apríla 2001 požiadala Bezpečnostní softwarová asociace – Svaz softwarové ochrany (ďalej len „BSA“) Ministerstvo kultury o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy majetkových autorských práv k počítačovým programom podľa § 98 autorského zákona.
  • 20. júla 2001 Ministerstvo kultúry žiadosť BSA zamietlo.
  • 6. augusta 2001 podala BSA rozklad voči tomuto rozhodnutiu.
  • 31. októbra 2001 bol zamietnutý aj rozklad. V ten istý deň podala BSA žalobu na Vrchní soud v Praze. Vec sa následne dostala pred Nejvyšší správní soud, ktorý rozhodnutie zrušil a vrátil Ministerstvu kultúry.
  • 14. apríla 2004 Ministerstvo kultúry opäť zamietlo žiadosť, potom zas zrušilo a tak dookola až..
  • 27. januára 2005 Ministerstvo kultúry potom posledný krát zamietlo žiadosť.
  • 6. júna 2005 zamietlo Ministerstvo kultúry aj rozklad. BSA podala žalobu na Městský soud v Praze.
  • 9. januára 2008 Městský soud v Praze žalobu zamietol (celé rozhodnutie tu). BSA podalo Kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud a ten položil Súdnemu dvoru EÚ (C-393/09) tieto prejudiciálne otázky.

1. Má sa článok 1 ods. 2 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov vykladať tak, že na účely autorskoprávnej ochrany počítačového programu ako autorského diela sa podľa uvedenej smernice "vyjadrením počítačového programu v akejkoľvek forme" rozumie tiež grafické užívateľské rozhranie počítačového programu alebo jeho časť?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, predstavuje televízne vysielanie, ktorým sa verejnosti umožňuje zmyslové vnímanie grafického užívateľského rozhrania počítačového programu alebo jeho časti, ale bez možnosti tento program aktívne ovládať, verejný prenos autorského diela alebo jeho časti v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti?
Takýto český spor si nepamätám, má to drajv, právnické výmyselníctvo (verejný prenos), prejudiciálku na Súdny dvor, zaujímavých aktérov (výborný posudok JUDr. Jiřího Čermáka) a šťastný koniec - je to jeden z tých kejsov, ktoré ja nazývam "s príbehom". O tomto spore som písal pôvodne na svojom blogu, keď bola prejudiciálka položená, a potom keď sa k nej vyjadril generálny advokát Yves Bot. Ale k meritu veci. Generálny advokát Yves Bot uviedol vo svojich návrhoch:

64. Zastávam teda názor, že pojem „vyjadrenie počítačového programu v akejkoľvek forme“ sa vzťahuje na tie formy vyjadrenia, ktoré v prípade ich využitia umožnia počítačovému program vykonávať úlohu, pre ktorú bol vytvorený.

65. Samotné grafické užívateľské rozhranie však nemôže dospieť k tomuto výsledku, keďže jeho rozmnoženie nespôsobuje rozmnoženie samotného počítačového programu. Okrem toho počítačové programy s odlišným zdrojovým a strojovým kódom môžu mať rovnaké rozhranie. Grafické užívateľské rozhranie teda nerozširuje počítačový program. Slúži iba na zabezpečenie jednoduchšieho a užívateľsky priateľskejšieho používania počítačového programu.

66. Grafické užívateľské rozhranie teda podľa môjho názoru nie je formou vyjadrenia počítačového programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 91/250.

67. Pripustenie opaku by mohlo viesť k poskytnutiu ochrany počítačovému programu, a teda jeho zdrojovému kódu a strojovému kódu, iba na základe toho, že došlo k rozmnoženiu grafického užívateľského rozhrania, a to bez overenia pôvodnosti kódov, z ktorých pozostáva, čo by zjavne odporovalo článku 1 ods. 3 tejto smernice, ktorý stanovuje, že „počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom“.
A ďalej o obecnej autorskoprávnej ochrane ..
71. Podľa judikatúry rozvinutej v rozsudku zo 16. júla 2009, Infopaq International(25), autorské právo sa vzťahuje len na predmety, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú autorovým vlastným duševným výtvorom(26).
72. Zastávam názor, že grafické užívateľské rozhranie nepochybne môže byť duševným výtvorom.
73. Vytvorenie takého rozhrania si vyžaduje značné duševné úsilie jeho autora, rovnako ako v prípade knihy alebo hudobnej partitúry. Za grafickým užívateľským rozhraním sa totiž skrýva zložitá štruktúra vytvorená programátorom(27). Programátor používa programovací jazyk, ktorý v určitej štruktúre umožní vytvoriť osobitné príkazové tlačidlo, napríklad „kopírovať-prilepiť“, alebo vykonať určitú činnosť, napríklad otvoriť priečinok dvojnásobným kliknutím alebo minimalizovať otvorené okno kliknutím na ikonu.

74. Hoci grafické užívateľské rozhranie si vyžaduje duševné úsilie, podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 musí byť navyše – slovami Súdneho dvora – pôvodným predmetom v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom(28).

75. Zložitosť posúdenia pôvodnosti grafického užívateľského rozhrania spočíva v tom, že väčšina prvkov, z ktorých pozostáva, majú funkčný účel, keďže slúžia na uľahčenie používania počítačového programu. Spôsob vyjadrenia týchto prvkov je teda nevyhnutne obmedzený, keďže, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach(29), ich vyjadrenie je dané technickou funkciou, ktorú uvedené prvky plnia. Tak je to napríklad v prípade kurzoru, ktorý sa pohybuje po obrazovke a slúži na spustenie príkazu kliknutím na príslušné príkazové tlačidlo, alebo v prípade rozbaľovacieho menu, ktoré sa objaví pri otvorení textového súboru.

76. V týchto prípadoch podľa môjho názoru kritérium pôvodnosti nie je splnené, keďže jednotlivé spôsoby realizácie danej myšlienky sú natoľko obmedzené, že myšlienka a jej vyjadrenie splývajú. Poskytnutie takejto možnosti by viedlo k priznaniu monopolu niektorým spoločnostiam na trhu počítačových programov, čo by predstavovalo značnú prekážku tvorby a inovácie na tomto trhu, ktorá by bola v rozpore s cieľom smernice 2001/29(30).

77. Preto zastávam názor, že pri individuálnom posudzovaní bude musieť vnútroštátny súd overiť, či je dané grafické užívateľské rozhranie vzhľadom na rozhodnutia jeho autora, na kombinácie, ktoré vytvára, a na jeho stvárnenie vyjadrením autorovej vlastnej duševnej tvorby, pričom z tohto posudzovania treba vylúčiť prvky, ktorých vyjadrenie je dané ich technickou funkciou.

No a dnes ráno Súdny dvor EÚ rozhodol, presne ako mu podaril generálny advokát.

1. Grafické užívateľské rozhranie nepredstavuje formu vyjadrenia počítačového programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 91/250 zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov a nemôže sa naň vzťahovať autorsko-právna ochrana k počítačovým programom podľa tejto smernice. Napriek tomu na také rozhranie sa ako na dielo môže vzťahovať autorsko-právna ochrana podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, pokiaľ toto rozhranie predstavuje autorov vlastný duševný výtvor.

2. Televízne vysielanie grafického užívateľského rozhrania nepredstavuje verejný prenos autorského diela v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.

Z odôvodnenia Súdneho dvora vyberáme

29
Smernica 91/250 nedefinuje pojem „vyjadrenie počítačového programu v akejkoľvek forme“.

30
Za týchto podmienok treba tento pojem definovať s ohľadom na výrazy, kontext ustanovení článku 1 ods. 2 smernice 91/250, v ktorých sa nachádzajú, ako aj s ohľadom na ciele celej tejto smernice a medzinárodné právo (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, Zb. s. I‑6569, bod 32).

34 Z uvedeného vyplýva, že zdrojový a strojový kód počítačového programu sú vyjadrením počítačového programu a preto si zasluhujú autorsko-právnu ochranu k počítačovým programom podľa článku 1 ods. 2 smernice 91/250.

35 Predmetom ochrany tejto smernice je počítačový program vyjadrený v akejkoľvek forme, ktorá umožňuje jeho rozmnoženie v rôznych počítačových kódoch akými sú zdrojový a strojový kód

37 Predmetom ochrany smernice 91/250 sú formy vyjadrenia počítačového programu ale aj prípravné koncepčné práce vedúce k rozmnoženiu alebo neskoršiemu vytvoreniu takého programu.

38 Ako uvádza generálny advokát v bode 61 svojich návrhov každá forma počítačového programu musí byť chránená od okamihu, keď by jej rozmnoženie spôsobilo rozmnoženie samotného počítačového programu a umožnilo by tak počítaču plniť svoju funkciu.

39 Podľa odôvodnení č. 10 a 11 smernice 91/250 rozhrania sú časti programu, ktorých účelom je také prepojenie a interakcia všetkých prvkov programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru) s iným programom a technickým vybavením a s používateľmi, ktoré umožňujú plné fungovanie programu.

40 Konkrétne grafické užívateľské rozhranie je interakčným rozhraním, ktoré umožňuje komunikáciu medzi počítačovým programom a užívateľom.

41 Za týchto podmienok grafické užívateľské rozhranie nedovoľuje rozmnožovať tento počítačový program, ale predstavuje len jeho prvok, prostredníctvom ktorého užívateľ využíva funkcie uvedeného programu.

Zaujímavé v tejto súvislosti je aj to, že Súdny dvor podal dokonca aj výklad možnosti chrániť počítačový program obecne, ako autorské dielo, hoci sa ho na to Nejvyšší správní soud nepýtal (pozri body 43 až 50 rozhodnutia). Nazdávam sa, že takéto rozhodnutie je jediné rozumné a správne, inak by sme totiž spôsobili ďalšiu hypertrofiu autorskoprávnej ochrany. Ochrany už beztak nie úplne vhodnej pre počítačové programy.

PS: Krásne sviatky všetkým čitateľom DuševkoBlogu praje Huťko.

1 komentář: